Príbeh môjho prapradeda Martina Draveckého (*1869 ✝1947)

Naše pátranie po predkoch nás veľmi rýchlo dostalo ku osobe Martina Draveckého, ktorý sa narodil v roku 1869 v Kurimanoch. Pred rokmi nám o ňom prezradil dnes už nebohý Emil Dravecký, že jeho dedo Martin bol v USA na zárobkoch. Viac sme nevedeli. Tento text priblíži čriepky z jeho života.

Narodenie a detstvo

Martin sa narodil svojim rodičom Valentovi a Anne, rodenej Hricovej, 29.10.1869 v Kurimanoch ako ich prvé dieťa. Neskôr sa mu narodili aj ďalší súrodenci: Mária (1871), Ján (1875) a Štefan (1878, ktorý do roka aj zomiera).

Uhorsko bolo v roku 1869 stále prevažne poľnohospodárskou krajinou, ale priemysel sa začal dynamicky rozvíjať, najmä v oblastiach ako baníctvo, hutníctvo a strojárstvo. Rozvíjala sa infraštruktúra, najmä železničná sieť.

Martin sa narodil do pohnutých rokov, keď sa na území dnešného Slovenska začala uplatňovať čoraz prísnejšia maďarizácia. Tesne pred narodením Martina sa udiala veľká politická zmena v krajine, keď v roku 1867 došlo ku Rakúsko-Uhorskému vyrovnaniu, čím nastal Rakúsko-Uhorský dualizmus. Uhorská vláda začala viac vplývať aj na bežný život ľudí.

Zo sčítacích hárkov vieme, že Martinovi predkovia boli sedliaci vlastniaci malý prízemný dom pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a komory. Vlastnili jednu kobylu, tri kone, 2 teľatá a 2 kravy, 4 ovce a 4 ošípané.

Nemáme žiadne dôveryhodné informácie o tom, ako vyzeralo formálne vzdelávanie našich predkov. Práve v roku 1869 sa prijala nová školská reforma, ktorá zaviedla povinnú školskú dochádzku a zdôrazňovala výučbu v maďarskom jazyku. Aj tak sa dá predpokladať, že detí v sezónne trávili viac času na poli ako v škole.

Súpis obyvateľov sa konal na konci roka 1869 a “náš” Martin aj s jeho rodinou je v sčítacom hárku uvedený ako posledný.

Bežný život sedliakov v roku 1870

Bežný život sedliakov v Hornom Uhorsku v roku 1870 bol náročný a práca na poliach bola ťažká a fyzicky vyčerpávajúca. Technológia bola obmedzená a väčšinu práce robili ručne alebo s pomocou zvierat. Zvieratá neslúžili len na pomoc pri práci, ale aj ako významný zdroj obživy. V tých časoch samozrejme na dedinách neexistovali obchody a čo si ľudia nevypestovali a nevychovali, to nemali.

Martinovo manželstvo a rodina

Ako prvorodenému, Martinovi veľmi pravdepodobne pristála zodpovednosť za chod hospodárstva.

Celá rodina žila podľa sčítania obyvateľov v dome číslo 9, ale ako sa rozšírovala, tak musela postaviť nový dom, o čo sa postaral otec Valentín. Mimochodom, o tráme domu, na ktorom bol vyrytý text “Ve jmeno Pane budoval tento dom Valent Dravecký i s manželku Mária Hric roku 1886“ vieme tiež z rozprávania Emila Draveckého.

Keď mal Martin 24 rokov, 25.1.1894 sa oženil s Annou Janečkovou, pôvodom z Doľan. O dva roky na to, v decembri 1895, sa im narodil syn Tomáš. Iba 14 dní na to sa do rodiny vkradla smrť, keď Martinovi zomiera iba 20-ročný brat Ján.

V roku 1897 prišla do domu smrť opäť. Martinovi zomiera prvorodený syn Tomáš vo veku 2 rokov.

V januári 1899 sa 29-ročnému Martinovi a Anne narodila dcéra, ktorú pomenovali po mame.

Prvá emigrácia do USA

Počuli sme o tom, že Martin emigroval do USA “na robotu” a našli sme o tom záznam z Ellis Island. Pochádza z januára 1910. Tak sme sa dozvedeli, že Martin vedel čítať a písať (len nevedno, akým jazykom).

Až článok v novinách ma upozornil na to, že záznam imigrantského úradu má aj druhú stranu a tak som ju vypátral (cez Familysearch.org). Takto sme sa dozvedeli, že toto nebola prvá Martinova návšteva v USA!

V imigračnom lístku totiž Martin uviedol, že už bol v USA v rokoch 1904 až 1907. No bolo to nanajvýš podozrivé, lebo z matriky krstov vieme, že v roku 1905 sa mu v Kurimanoch narodil syn Martin. Vysvetlenie sa dostavilo rýchlo. Zopár klikov a hrania sa s prepisom mena a zistili sme, že Martin prišiel prvykrát do USA už v roku 1900. Plavil sa loďou Koln z Brém v Nemecku, loď vyrazila 15.3. a po určite ťažkých 13 dňoch sa 28.3.1900 prihlásil imigračným úradom v Baltimore, v štáte Maryland.

Z tohto lístka môžeme vyčítať, že lístok na loď si kúpil sám. V USA to mal namierené za svojim švagrom Štefanom Jankovičom do Balsinger Fayette County v Pennsylvanii.

V tlačive Martin uvádza, že má 29 rokov, no keďže vieme, že sa narodil v roku 1869, tak v roku 1900 dovŕšil už vek 31 rokov.

Návrat domov do Kurimian

Nevieme, kedy sa Martin vrátil z USA, kde pracoval ako robotník (labourer). Možno dôvodom návratu bolo úmrtie jeho otca Valenta, o ktorého smrti nemáme záznam. Narodil sa v roku 1841, tak je celkom reálne, že okolo roku 1900 sa mu zhoršil zdravotný stav a skonal. Ale to je špekulácia.

Každopádne vieme, že v júli 1905 sa Martinovi a jeho žene Anne narodil syn Martin.

Z rozprávania Emila Draveckého, Martinovho vnuka, vieme, že rodinný život Martina a Anny nebol ideálny. Ba naopak. povráva sa, že manželka Martina podvádzala so sluhom Karolom Babjarom. Predstavte si, že všetci žili v malom príbytku, milenec stále na očiach.

Druhá emigrácia do USA

Syn Martin mal len 5 rokov, keď sa jeho otec rozhodol opäť vycestovať do USA na zárobky a možno aj tak trochu utiecť z domu. To je tá prvotná informácia o Martinovom pobyte v zámori.

Z tohto lístka sa dozvedáme ďalšie zaujímavé veci:

• Martin odplával opäť z nemeckých Brém, presne 29.1.1910, do USA priplával až 16.2.1910, opäť do Baltimore (Maryland). To bola ozaj dlhá plavba aj na vtedajšie pomery.
• Lístok na loď mal opäť od švagra, ale teraz sa uvádza meno Andrej Blaško.
• So sebou si vzal v hotovosti 4$, čo bolo v porovnani s ostatnými cestujúcimi málo, keďže štandardne zvykli mať so sebou ľudia 10, 15, tí bohatší aj 25$. Mimochodom, 4$ v roku 1910 predstavuje hodnotu asi 130 dnešných dolárov. (Predstavujem si, že mám dnes vo vrecku 130 dolárov a pristanem niekde v USA, že idem nejak žiť!)
• Ako sme spomínali, tu sa uvádza, že Martin už bol v USA, konkrétne v rokoch 1904-1907, v meste Hecla v Pensylvánii. Z tohto vyplýva, že Martin sa z Balsinger presťahoval počas prvého pobytu do 233km vzdialeného mestečka Hecla v Pensylvánii. Rovnako je záhada, že Martin uviedol roky predchádzajúceho pobytu v USA úplne nepresne, pričom od toho pobytu ubehlo len 10 rokov.
• Martin o sebe prehlásil, že nebol nikdy väznený a nie je anarchista.
• Martin bol v dobrej fyzickej kondicii, mentálne zdravý, vysoký 5 stôp a 3 palce, čo je asi 160cm. Nemal žiadny viditeľný znak na identifikáciu, napríklad jazvu alebo niečo podobné.
• Záznamy hovoria o hnedej farbe vlasov a zelených očiach.

Hecla je dnes úplne nenápadná dedina so zopár domami. Svoj príbeh začala písať v roku 1882. Na začiatku 20. storočia však prekvitala a v časoch svojej najväčšej slávy mala aj 1000 obyvateľov. Išlo predovšetkým o robotníkov v tamojších uhoľných baniach.

Hecla je známa aj tragickou udalosťou z roku 1904, keď sa v miestnej bani Hecla No. 2 stala jedna z najhorších banských katastrof v histórii Pensylvánie. Pri výbuchu metánu zahynulo 19 baníkov. Žeby toto bol dôvod, prečo sa Martin vrátil do rodnej dediny?

Počas tohto druhého pobytu v USA sa doma v Kurimanoch diali veci. Ústnym podaním sme sa dozvedeli, že Martinova dcéra Anna bola donútená svojou mamou, aby sa vydala za jej milenca, Karola Babjara. Tým docielila, aby bol oficiálne v dome, už ako zať. Mladá nevesta to ale nezvládala, vraví sa, že z toho sobáša z donútenia ochorela. Vo veľmi mladom veku ako 21 ročná umiera.

Ani to však nedonútilo Martina, aby prišiel domov. Ani na pohreb svojej dcéry.

Druhý návrat do Kurimian

Veľa tajomstiev ostáva

Veľa záhad sa nám podarilo odhaliť. Ale ako to už býva, ďalšie sa vynorili. Vôbec nevieme, kto boli tí “švagrovia”, ku ktorým sa Martin v USA odsťahoval. Priezviská Jankovič ani Blaško sme v rodokmeni nenašli. Je dosť možné, že si len pre potreby úradov vymyslel vzťah k týmto osobám.

Rodinný život môjho prapradeda Martina nebol veľmi na “chválenie” sa medzi príbuznými a aj preto sa Martinovi potomkovia o jeho životnom príbehu vôbec nerozprávali. Celé desaťročia bol Martin “tabu” téma v rodine.

Nevieme, ako Martin vyzeral, nezachovala sa nám žiadna jeho fotka, ani fotka jeho najbližšej rodiny, okrem syna Martina v už dôchodkovom veku.