Dravecky Family Homepage - obec Dravce Dravecky, Dravecký, Draveczky Dravecky, Dravecký, Draveczky

Dravce

Poloha a demografia

obec Dravce
Dravce - kostol v centre dediny

Obec leží pri ceste zo Spišského Štvrtku do Levoče, na južných svahoch Levočských vrchov v doline potoka Bicír. Južná časť chotára je odlesnená, v severnej sú smrekovo-jedľové lesy a pasienky, na okolí Bukovinky aj poľnohospodárska pôda. Priemerná nadmorská výška obce je 648 m n.m..

Administratívne patrila do Spišskej župy, teraz do okresu Levoča v Prešovskom kraji. Výmera pozemku patriacemu obci je 1296 ha.. Dravce majú štyri miestne časti: Dravecký mlyn, Majer, Stašikov dom, V Mníšej. Miestna časť obce Bukovinka má zachovalý prírodný ráz a krajinu.

História

Podľa kroniky Levoče od Gašpara Haina bolo v jej okolí veľa chotárnych sporov. Jedným z nich bol v 13. storočí spor medzi Sasmi z Iliašoviec (de Villa Ursi) a slovanskými obyvateľmi Draviec (Draucarii) o hranicu ich chotárov. Listina panovníka Belu IV. z roku 1263 ustanovuje, že cesta "que de villa Santi Ladislai vadit ad villam Lywche" idúca z dediny Spišský Štvrtok k obci Levoča bude hranicou medzi Iliašovcami a Dravcami. A tak tento doklad panovníka Belu IV. z roku 1263 je prvou písomnou zmienkou o existencii obce Dravce.

Dravce - počet obyvateľov

Dravce sa spomínajú aj ako obec kráľovských chovateľov sokolov, odkiaľ je odvodený jej názov Dravce. V roku 1282 ich Ladislav IV. daroval komesovi Eliašovi zo Spišského Hrhova, ktorý bol jedným z členov rodiny Görgeyovcov. V roku 1288 bol založený kláštor antonitov (rehoľa patrila ku križiakom).

Medzi obce, ktorým v roku 1271 udelil kráľ Štefan V. výsady a práva, patrili aj Dravce. Išlo o práva osobnej slobody, mať volenú samosprávu, využívať lesy a potoky a ďalšie práva v oblasti súdnictva, administratívy, hospodárstva, politiky a kultúry.

Aký dopad na obec mali husitské vojny v rokoch 1430 až 1450 a neskôr a viacročné pôsobenie bratríkov na Spiši, nie je známe. Známe je ale to, že Ján Jiskra v týchto rokoch obcou často prechádzal do Spišského Štvrtka, kde mal svoje dočasné sídlo, ako aj to, že so svojimi vojakmi dobyl Spišský hrad. Jeho vojaci na Spišskom hrade i na Spišskej Kapitule zničili tam existujúce písomné archívy a teda aj doklady o Dravciach.

Názvy obce boli v minulosti rôzne:

   1263 - Drauch, Villa Draucariorum
               (obec dravčiarov)
   1264 - Drauch
   1277 - (via) Daraciorum
   1378 - Daroucz
   1520 - Dravecz
   1773 - Drawcze
   1786 - Drawecz, Drawce
   1808 - Drautz
   1851 - Dravetz
   1863 - Drávec
   1920 - Dravce

maďarsky:  Drávec, Szepesdaróc
nemecky:  Drauz alebo Autz (sokol)

Antoniti odišli podľa niektorých dokladov z Draviec do Červeného kláštora a to pravdepodobne za vlády kráľa Ferdinanda I. (1526 - 1564) okolo roku 1555. Odišli z viacerých príčin, ako napríklad katastrofálna hospodárska situácia spôsobená pohromami, nepokojmi a vojnami medzi pánmi hradov a miest. Najviac sa na ich odchode však podieľal pravdepodobne fakt, že Spišský hrad, ako správne centrum Spiša, zmenil majiteľa. Majiteľom sa stal rod Thurzovcov, ktorý bol vyznávačom evanjelického náboženstva a ktorý vehementne napomáhal šíreniu reformácie na Spiši. Je teda logické, že antoniti sa mohli dostať do sporu s Thurzovcami a preto zmenili sídlo.

Všetky majetky po odchode antontitov získal Jeremias Laskó. Po jeho smrti ich jeho vdova zapísala záložným právom Melicharovi Tlukovi. Jeho potomci prijali priezvisko Dravecký. Po antonitov ostal len kostol a pravdepodobne nimi postavený most.

Roku 1665 kráľ Ferdinand III. Daroval kláštor Spišskej Kapitule, no Tluk ho nechcel vydať, záložnú zmluvu neprijal a tak Spišská Kapitula majetky nezískala. Až v rokoch 1712-1715 prešla časť majetkov do správy Spišskej Kapitule a ostatné majetky prechádzali do vlastníctva rôznych rodín, medzi nimi i rodiny Teöke a neskoršie rodiny Berzeviczyovcov.

Kto a kedy dal zbúrať kláštor a ostatné majetky mníchov antonitov sa doteraz nepodarilo zistiť.

obec Dravce
Interiér ranogotického kostola v Dravciach.
Veľmi vzácne sú fresky nad lavicou.
Foto: Štefan Péchy

V roku 1710 vypukol mor, ktorý si vyžiadal na Spiši mnoho ľudských životov. V roku 1831 prenikla na Spiš cholera. Veľká bieda poddaných a šíriace sa fámy o veľkom počte zomrelých ľudí na choleru viedli k miestnym vzburám obyvateľov.

Pamiatky

V obci nájdeme jeden z najcennejších ranogotických dedinských kostolov z konca 13. storočia a zvon z roku 1516. Loď kostola je zaklenutá na dva stredné stĺpy a tak vznikol dvojloďový kostol, osobitý a zriedkavo používaný architektonický typ, ktorý sa na Spiši uplatnil v takom rozsahu ako nikde v Európe. V interiéri sú nástenné maľby zo 14. storočia mimoriadnej umeleckej kvality, ktoré patria medzi najvýznamnejšie gotické nástenné maľby na Slovensku. Úpravy kostola prebehli v 18. a 19. storočí, renovovaný bol aj v roku 1956. Gotický hlavný oltár z čias okolo 1450 je neúplný, lebo sa dnes nachádza v zbierkach Szépmúvészeti múzea v Budapešti. Raritou Draviec je dodnes funkčný kamenný most z 13. storočia, podklenutý vysokou valenou klenbou a je súčasťou hlavnej cesty idúcej cez obec.

Pri kláštore antonitov vzniklo koncom 13. stor. xenodochium - najstaršia nemocnica na Spiši, ku ktorej bol pripojený aj chudobinec a útulok pre pocestných. Zaniklo v 16. storočí.


Pripravil:  Miroslav Dravecký

Použitá literatúra: Dunčko, Š.: DRAVCE okres Levoča 1263 - 1998. Obecný úrad v Dravciach, 1998.


Úvod  •  História rodu  •  Rodový erb  •  Rodokmeň  •  Kronika  •  Osobnosti  •  Zaujímavosti  •  Zoznam  •  Kniha návštev  •  Kontakty
ENGLISH: About Dravecky family  •  MAGYARUL: Draveczky család
© 2003-2017 Dravecky.org