Každý štát zdaňuje svoje obyvateľstvo, lebo potrebuje z niečoho platiť svoje výdavky. Či už ide o vojsko, školstvo, armádu úradníkov a pod. Nebolo tomu inak ani v dávnych časoch, keď sa z toho, čo štát vybral od svojich obyvateľov, míňalo na radovánky „tých hore“. Aký taký poriadok pri výbere daní sa pokúšal nastoliť cisár Jozef II., keď rozhodol o vôbec prvom sčítaní obyvateľstva v monarchii, ktoré sa konalo v rokoch 1778-1785. Mal plán, že zmapuje skutočne všetkých, od šľachty po posledného poddaného. A to sa urodzeným pánom a paniam nepáčilo, veď čo sa do nich má čo cisár starať. To malo za dôsledok, že toto sčítanie ľudu bolo fiasko. Sčítacie hárky sa zničili a zachovali sa len súhrnné štatistické výsledky. Ako pozitívum sa ale ukázalo, že od tohto momentu existovali očíslované domy v obciach, pekne od jedného kraja obce po druhý.

Po takmer sedemdesiatich rokoch od tohto nepodarku sa Uhorským kráľom stal František Jozef I. Tomu sa podarilo zákonom z marca 1869 stanoviť, že posledný deň roka 1869 sa uskutoční sčítanie ľudu, nazývané aj Cenzus 1869.

Do sčítacích hárkov sa zapisovali informácie o každom dome, kto v ňom žil, vrátane služobníctva, s uvedením roku narodenia všetkých osôb, vzájomné vzťahy medzi bývajúcimi, aké mali zamestnanie, koľko izieb mal dom, aké hospodárske budovy patrili domu a pod. Podrobnosti o tomto cenzuse sa dočítate na stránkach Geni.sk.

Záznamy z Kurimian

Sčítanie ľudu v Kurimanoch sa podľa zápisu sčítacích komisárov konalo 3. januára 1870. K dokumentu som sa dostal cez stránku Familysearch.org, kde sú naskenované hárky z väčšej časti dnešného Slovenska.

Kurimany mali v tom čase 24 domov, vychádzajúc z toho, pre koľko domov existujú hárky. No posledný záznam je tam ešte o dome bez číselného označenia s poznámkou „Cigány“, čo môže znamenať, že šlo o akúsi cigánsku chatrč bez očíslovania.

Kurimany č. 9 – dom našich predkov

Už z matrík je známe, že Draveckí žili v dome č. 9 a toto sčítanie ľudu to potvrdzuje. Navyše vieme, že v celých Kurimanoch v tom čase žili Draveckí len v tomto jednom dome. Za hlavu rodiny je označený Ján Dravecky, a v celom dome podľa záznamu bývalo 10 ľudí.

Treba ale dodať, že od tých čias sa číslovanie domov menilo a „dnešná deviatka“ je úplne iný dom ako obydlie našich predkov. V dome teda žili:

• Ján (* 1799), neskoršie bádanie ukázalo, že rok narodenia je 1798
• Katarína, Jánova žena (*1805), neskoršie pátranie ukazuje na rok narodenia 1803
  • ich syn Ján (* 1834) a jeho žena Mária (*1836)
    • Martin, ich syn (*1866)
    • Ján , ich syn (*1864)
    • Ján (*1863)
  • ich syn Valentín (*1841)
    • jeho syn Martin (*1869)
• Ján (*1854)

Najstarší Ján je vedený ako gazda, majiteľ domu a pozemku. Jeho synovia Ján a Valentín sú vedení ako „roľníci na otcovom pozemku“, ženy evidujú ako „osoby v domácnosti“. Asi nešlo o najbohatšiu rodinu v okolí, no úplní chudáci to neboli, keďže si mohli dovoliť zamestnať sluhu (to je ten posledný Ján vo vyššie uvedenom zozname), ktorý ako jediný je uvedený ako „cudzinec“, čiže nie domáci. Záhadou je však Ján narodený v roku 1863, ktorý je podľa tohto dokumentu vedený ako Máriine dieťa. Nedáva to však zmysel, keďže v rodine už jeden o rok starší Ján je. Možno ide o potomka z predchádzajúceho vzťahu, no pomenovať ďalšie dieťa rovnako je nepravdepodobné.

Všetci prítomní žili v dobrom duševnom zdraví, keďže kolónka, kam sa mali zapisovať duševne chorí, ostala prázdna.

Celý dom slúžil len na bývanie (nebol tam napríklad obchod), obývaná nehnuteľnosť pozostávala z jednej izby, komory a kuchyne. Medzi hospodárskymi stavbami sú evidované dve maštale a humno. V maštali naši predkovia v tom čase chovali jednu kobylu, troch vyrezancov (ide asi o vykastrované kone), dve uhorské teľatá a dve kravy miešanej fajty. Na hospodárstve sa ešte pásli štyri ovce a štyri ošípané. Celkom slušné gazdovstvo.

Sčítací hárok je podpísaný komisárom, a aj podpis domáceho pána je prevedený rovnakým písmom, pri ktorom je načmáraný krížik. Z toho sa dá dedukovať, naši predkovia nevedeli písať.

Kde sú ostatní členovia rodiny?

V rodokmeni môžeme vidieť, že Ján s Katarínou mali okrem Jána a Valenta, ktorí s nimi bývali, aj syna Jakuba (*1837), dcéry Annu (*1846), Júliu (*1843), Žofiu (*1839), Katarínu (*1834) a Máriu (*1833). O Kataríne a Márii vieme, že v čase, keď komisár chodil po domoch, už boli, veríme že šťastne, vydaté a žili u svojich manželov. Prečo v sčítacom hárku nie sú poznačené ďalšie štyri deti, nevedno. Dokonca tam nie je započítaná ani Valentova manželka Mária, pričom ich čerstvo narodený syn Martin (mal v tom čase len niečo vyše dvoch mesiacov) poznačený je. Môžeme si len domýšľať, prečo tomu tak je. Možno, ak by bolo priznané väčšie množstvo obyvateľov domu, museli by odvádzať viac daní – ale to už sú špekulácie.